Jednou z mojich prvých skúseností bola komunikácia s malou Yorkšírkou. Dostala som od nej správu: „Ja nechcem ísť preč!“ Čo s tým? Malá mi nič viac nepovedala a tak som musela pátrať u majiteľky. Zistila som, že malinká predtým patrila mladému páru. Rozišli sa, slečna si zbalila kufor a odišla. Malinká skončila zanedbaná, na dvore alebo zatvorená v kôlni, kým si ju neosvojili noví majitelia. Ale nová panička pracuje v zahraničí na dvojtýždňové turnusy. Zakaždým odchádza s kufrom. Áno, práve toto bol dôvod, prečo si malinká nebola istá, či znovu niekam nebude musieť odísť aj ona. Keď som sa s ňou znovu spojila a vysvetlila jej, že už nikdy nikam nepôjde a zostane s rodinou, kde práve je, jej spokojná odpoveď : „Aha, tak už to viem.“ ma naozaj potešila. Malinká sa už nestrachuje, keď vidí paničku odchádzať s kufrom.