Dva týždne predtým, než odišiel môj prvý pes, Riky, za dúhový most, mi dal vedieť, že k tomu čoskoro príde. Vtedy som to ale ešte nevnímala tak, ako teraz. Pochopila som to až neskôr. Snívalo sa mi vtedy, že som nastúpila do vlaku a odcestovala a on ostal stáť na stanici a hľadel, ako odchádzam… Pochopila som, až keď odišiel, že mi tým chcel povedať, že moja cesta bude plynúť ďalej bez neho. V tom neľahkom období mi veľmi pomohla kniha od Penelope Smith: Duše zvířat a lidí. Naozaj odporúčam každému, kto stratil svojho zvieracieho priateľa. Veľa vecí mi táto kniha ozrejmila a ja som pochopila, že to vtedy nebol len obyčajný sen.
Keď Riky odišiel, moja posteľ bola bez neho zrazu priveľká a prázdna. Po takmer 16 rokoch spoločného života som tu zostala sama, bez neho, opustená a smutná. V tú noc po jeho odchode sa mi s ním ale snívalo znova. Ukázal mi, že je na krásnej zelenej lúke, ale ja som nemohla ísť za ním, lebo ma od neho držala nejaká záclona. No on bol v poriadku a spokojný. Bola to správa od neho, dal mi vedieť, že dorazil. 🙂
Po absolvovaní semináru o telepatickej komunikácii som dlho naberala odvahu, kým som sa s ním po prvý raz spojila vedome. Bolo to krásne. On je nádherný a taký akoby „žiarivý“. Ako kedysi, keď bol ešte mladý a vitálny. Povedal mi, že ma nikdy naozaj neopustil, že je stále so mnou a vždy tu bude pre mňa, keď už teraz viem, ako sa s ním spojiť. A bude na mňa čakať, kým sa znovu stretneme. 🙂 Dokonca mi povedal, aby som s ním komunikovala častejšie…
Telepatická komunikácia nepozná hranice ani časové či priestorové obmedzenia. To, že môj domáci miláčik tu nie je vo fyzickej podobe neznamená, že zmizol a už ho niet. Jeho životná sila- duša – existuje aj naďalej a telepaticky sa s ňou dá spojiť, pokiaľ chce a môže, komunikuje aj spoza dúhového mosta 🙂 Dokonca aj vtedy, keď sa už reinkarnovala a má nové telo. Ale o tom nabudúce… 🙂
S láskou myslím na všetky moje spriaznené dušičky na druhej strane dúhového mosta. Ľúbim vás a chýbate mi!