Už je to 5 rokov, odkedy odišiel môj prvý psí spoločník, Riky. Pri príležitosti pamiatky zosnulých chodím zapáliť sviečku aj na jeho hrob. Robím to každý rok, a vždy pri tom na neho intenzívne myslím a vynárajú sa mi krásne spomienky na spoločné chvíle. No tento rok to bolo iné. Nad jeho hrobom som sa s ním spojila telepaticky. Bolo to veľmi intenzívne. Neprišiel za mnou len on, ale všetci ostatní psi, ktorí boli kedysi súčasťou môjho života, no už tu nie sú. Moja Rona, o ktorej som písala pred časom, Harry aj Cukro (obaja sú pochovaní vedľa) prišli s ním, aby ma pozdravili a poďakovali, že na nich myslím a spomínam. Povedali mi, že sú stále so mnou a budú ma sprevádzať životom až do konca, kým sa znovu nestretneme. Bolo to naozaj veľmi milé a dojímavé.
Práve telepatická komunikácia ma presvedčila o tom, že smrť neznamená definitívny koniec. Je to len brána do inej dimenzie, o ktorej nevieme, alebo si ju pri svojej každodennej zaneprázdnenosti neuvedomujeme, nevšímame, alebo ju úplne ignorujeme.
Foto autor: Ing.Andrea Petrášová