Separačná úzkosť

Čo je separačná úzkosť a ako sa prejavuje?

Ide o strach z odlúčenia. Môže sa prejaviť u šteniat ale aj u dospelých psov, ktorí neboli od mala pravidelne trénovaní na to, zostať doma sami. Často sa to prejavuje aj u psíkov z útulku.

Psi s úzkosťou z odlúčenia sú na svojich majiteľov veľmi naviazaní, sledujú každý náš krok, chodia za nami dokonca aj na záchod.

Keď zostanú sami, zavýjajú, ničia nábytok, hračky, odev, obuv, prípadne aj steny, dvere, jednoducho všetko, čo sa im dostane pod zuby. Môžu sa dokonca opakovane pocikať a pokakať, či pozvracať.

Prednedávnom som komunikovala s jedným psíkom, ktorý bol adoptovaný z útulku a nechcel zostať doma sám, vždy zavýjal, no našťastie nič neničil, ale zato sa svojich hračiek a pamlskov ani nedotkol, kým bol sám doma. Pri prvom pokuse o komunikáciu mi nechcel povedať, prečo to robí.

Až pri druhej komunikácii s ním sa mi podarilo zistiť, že ho jeho predošlí majitelia jednoducho vyhodili z domu a nechali ho samého. Opustili ho a on mal strach, že jeho nová panička sa k nemu už nikdy nevráti.

Tak som mu vysvetlila, že teraz má nový milujúci domov, kde je v bezpečí a aj panička sa tam k nemu vždy vráti. Vysvetlila som mu, že si môže užívať kľud a pohodu, kým je sám doma, môže sa hrať s hračkami, ľahnúť si na gauč a relaxovať a jednoducho užiť si to, že je sám s vedomím, že po práci k nemu jeho panička príde. Verím, že to obom pomohlo 🙂

Na trhu je viacero prípravkov, ktoré pomáhajú zmierniť separačnú úzkosť:

Olejček: https://obchod.zdraviezvierat.sk/dokonala-laska-pri-separacnej-uzkosti-podporna-inhalacia/

Pamlsky Alavis Calming: https://www.najkrmivo.sk/eshop/alavis-calming-pre-psov-a-macky-45g-30-tbl/p-4311690.xhtml

Adaptil difuzér: https://pethome.sk/pro-zklidneni/14897-adaptil-difuzerlahvicka-48ml-6009802316313.html Adaptil dostať kúpiť aj ako obojok a sprej.

Relaxačná hudba:

Rovnako ako naposledy, popýtala som pre Vás o rady tiež skúsenú kynologičku. Ing. Agnesa Cachovanová radí:

Separačná úzkosť alebo inak povedané separačná anxieta je psychická porucha, o ktorej sa mnohí odborníci vyjadrujú ako o fenoméne dnešnej doby. Aby sme pochopili dôvod, prečo tomu tak je, musíme si uvedomiť fakt, že pes je sociálne zviera. V divočine byť sám, znamená pre jednotlivca nižšiu šancu na prežitie. Strach z odlúčenia u psa teda vyplýva z jeho prirodzeného inštinktu zotrvávať v tesnej blízkosti svorky. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že väčšina majiteľov psov chodí denne do práce na 8 a viac hodín a doma zväčša nezostáva nikto, kto by psovi robil spoločnosť, pochopíme, prečo sa s týmto problémom stretávame tak často. Kým u niektorých psov sa strach zo samoty viaže na akúkoľvek prítomnosť ľudí, u iných je spojený s konkrétnou osobou či osobami. O tom, či sa u psa príznaky anxiety v prípade samoty prejavia alebo nie, rozhoduje predovšetkým jeho genetika a predchádzajúce skúsenosti. Najčastejšie sa objavuje u psov z útulku, ktorí minimálne raz o majiteľa prišli alebo u psov, u ktorých bol zanedbaný nácvik samostatnosti v rannom veku. Často sa to stáva v prípade, kedy majiteľ ostáva so šteniatkom či novo prineseným psom po dlhšiu dobu doma (letná dovolenka, práca z domu a pod.) a následne začne chodiť do práce či dôjde k inej zmene. U psa, ktorý nie je na takúto situáciu pripravený, môžeme očakávať nástup príznakov panického strachu v dôsledku náhlej samoty. Tento strach môže psovi aj majiteľovi život značne skomplikovať a často býva aj príčinou susedských sporov. Ako však rozpoznáme skutočnú separačnú úzkosť od obyčajného nudenia sa? Odpoveď je jednoduchá – pokiaľ pes po našom odchode spokojne spí alebo sa prechádza, nedychčí a len po určitej dobe sa prejaví jeho deštrukčné správanie, či občasná vokalizácia, jedná sa s najväčšou pravdepodobnosťou o nudu a psa budeme musieť dôkladnejšie unaviť – fyzicky aj mentálne. Oproti tomu separačná úzkosť je spojená s vysokou mierou stresu a preto pozorujeme príznaky ako zrýchlený tep, hyperventilácia, nekontrolovateľné močenie a defekácia, nadmerná vokalizácia, deštruktívne či sebedeštruktívne správanie. Nástup príznakov sa často objavuje ešte pred naším odchodom. Pes pozná naše rituály a dokáže spoľahlivo rozoznať, či sa chystáme do práce alebo ostávame doma a tieto rituály môžu byť u niektorých jedincov spúšťačom k prejavom úzkosti. Tu musím zdôrazniť, že psa, ktorý v dobe našej neprítomnosti niečo zničí, vymočí sa, či spôsobí iné škody nikdy netrestáme, pretože toto chovanie nie je výsledkom vedomého správania sa a nie je vyvolané ani vplyvom pomsty z páničkovej neprítomnosti, ako sa mnohí domnievajú. Je prejavom paniky a trestanie by len zhoršilo psychický stav daného psa.

Náprava separačnej úzkosti býva často beh na dlhú trať. K jej riešeniu musíme pristupovať systematicky a trpezlivo. Priebeh „separačky“, jednotlivé príznaky ako aj dĺžka nápravy, môžu byť u každého psa rôzne. Kým u niektorých bude stačiť k náprave len malá zmena v našom prístupe a chovaní, u iných sa ani po niekoľkých mesiacoch či rokoch tréningu nemusíme dočkať spoľahlivého výsledku. Veľkú rolu v tom zohráva aj fakt, či máme možnosť nenechávať psa osamote mimo tréningu po dobu dlhšiu, než je schopný zvládnuť. Pokiaľ takúto možnosť nemáme, musíme rátať s pomalším priebehom nápravy.

Ako teda začať? V prvom rade naučíme psa pomocou hry chodiť na určité miesto – ideálna je deka, pelech, či klietka. Ak sa pes naučí dobrovoľne na určené miesto chodiť v našej prítomnosti, začneme postupne predlžovať čas medzi odmenami. Ďalšie kritérium, na ktorom budeme pracovať je vzdialenosť. Zo začiatku budeme odchádzať od psa len na krok a vzdialenosť budeme zväčšovať len veľmi pomaly. Ak sa nám podarí dostať do bodu, kedy pes v kľude leží na mieste, kým sme na opačnej strane miestnosti, môžeme skúšať vojsť do ďalšej miestnosti, neskôr cvičenie opakujeme aj so zatvorenými dverami. Po zvládnutí predchádzajúcich krokoch, začneme do cvičenia pridávať podnety, ktoré u psa spúšťajú nervozitu z nášho odchodu. Patrí medzi ne napr. obliekanie si bundy, zamykanie kľúčom, štartovanie auta a pod. Všetky tieto rituály, ktoré má pes spojené s naším odchodom, je vhodné zaradiť aj do voľných dní, kedy sme so psom doma. Čas medzi odmenami ako aj vzdialenosť od psa budeme opäť predlžovať postupne a veľmi pomaly. Aby sme boli v tomto tréningu úspešní, musíme dodržať nasledovné pravidlá:

  • pes musí chodiť na miesto dobrovoľne,
  • psa odmieňame len pokiaľ zostáva v kľude na mieste,
  • pokiaľ pes začne prejavovať známky nervozity alebo sa rozbehne za nami, postupovali sme príliš rýchlo a je potrebné vrátiť sa o krok späť.

U psa trpiaceho separačnou úzkosťou je vhodné obmedziť alebo úplne vynechať zbesilé lúčenie a vítanie pri odchode a príchode, aby sme v ňom zbytočne nevyvolávali prehnané emócie. Náš odchod a príchod musí brať ako prirodzenú vec. Musíme si tiež dávať pozor na to, aby sme sa ku psovi nevracali v čase, keď sa nášho príchodu dožaduje štekaním či vytím. Podporili by sme ho tým v myšlienke, že hlasnou vokalizáciou nás dokáže privolať. Vždy si počkáme na okamih, kedy ostane ticho. Správne načasovanie je v tomto prípade veľmi dôležité.

Hovorí sa, že unavený pes = dobrý pes, a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Pred každým odchodom sa snažme psa poriadne unaviť – a to hlavne psychicky. Vhodné sú dlhé „čuchacie“ prechádzky, hlavolamy či tréning rôznych povelov. Doma psovi pripravíme dostatok podnetov, s ktorými sa môže počas našej neprítomnosti zabaviť. Dobre poslúži napríklad Kong naplnený pochúťkami, parohy a iné vhodné hračky na okus, či pamlsky poschovávané po izbe. Fantázii sa medze nekladú, hlavné je poznať povahu daného psíka a podľa toho sa prispôsobiť.

Majme na pamäti, že každý pes je iná osobnosť a preto aj k samotnému tréningu pristupujeme individuálne. Aj keď sa to môže zdať nemožné, vhodnou kombináciou opatrení a trpezlivosťou sa separačnú úzkosť u väčšiny psíkov podarí zvládnuť alebo minimálne výrazne obmedziť.