28.10.2020: Pre pohodu kráv je správne zaobchádzanie človeka so zvieratami veľmi dôležitým faktorom. Hladenie a jemné rozprávanie majú na tieto párnokopytníky pozitívny vplyv. Pokiaľ ale ide o reč reprodukovanú cez reproduktor, je jej pozitívny vplyv menší – toto potvrdzuje aktuálna štúdia Veterinárnej univerzity vo Viedni.
V čase Corona pandémie sa komunikácia medzi ľuďmi radikálne zmenila a je silne ovplyvnená digitálnymi zariadeniami. Mnoho ľudí trpí s týmto spojenou stratou priameho kontaktu. Čiastočné oddelenie reči od obrazu, prípadne chýbajúca reč tela sú dôvody, prečo je táto forma komunikácie často nadmerne namáhavá. Zdá sa, že u kráv je to podobné. Z predošlých štúdií je známe, že kravy majú rady hladkanie spojené s jemnou rečou. Na nahrávky, prípadne elektronicky prehrávanú reč však reagujú menej pozitívne. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Annika Lange z Inštitútu vied pre chov a ochranu zvierat Veterinárnej univerzity vo Viedni: „Výsledky našej štúdie ukazujú na to, že hladkanie v kombinácii so živou rečou, sú pre hovädzí dobytok upokojujúcejšie, než hlasový podnet reprodukovaný cez reproduktor.“ Ide pri tom o efekt, ktorý je ešte účinnejší, než v tejto situácii: „Zmeny srdcových parametrov poukazujú na dlhšie pretrvávajúce uvoľňujúce efekty vyvolané živou rečou“, toľko Lange(-ová).
Navyše sa aj na indikátoroch správania dá odčítať, či je krava uvoľnená: Pokiaľ sa krave hladkanie páči, naťahuje krk, rovnako ako keď sa navzájom olizujú. Navyše podľa Lange(-ovej) existujú dôkazy, že aj pozícia ušníc v tom zohráva rolu: Najmä zvesené uši a nízka pozícia ušníc poukazujú na uvoľnenie. Avšak ešte nie je jednoznačne jasné, ako treba interpretovať subtilné rozdiely v pozícii uší medzi jednotlivými kravami.
Hladkanie a jemná reč pôsobia jednoznačne pozitívne
Vedeckým želaním o zlepšenie aktuálnych experimentálnych postupov bola motivovaná štúdia, uvedená v renomovanom odbornom časopise Frontiers in Psychology. Konkrétne chcel vedecký tím vedúcej projektu Stephanie Lürzel(-ovej) zistiť, či je štandardizovanie – kľúčový princíp vedeckých experimentov – vhodné aj pre rečové podnety počas interacie človeka so zvieratami, ktoré majú vyvolať pozitívne emócie. Pri tom sa ukázalo, že interakcie sa ukázali menej pozitívne, keď bol na dosiahnutie vyššieho stupňa štandardizácie použitý umelý element, ako v predkladanom prípade reprodukcia rečového podnetu cez reproduktor, namiesto živej reči. Okrem základného získania vedeckých poznatkov, sú výsledky štúdie relevantné aj pre prax v chove zvierat. K tomu Lange(-ová): „Krátke hladkanie a priateľské prihováranie sa dajú zaradiť aj do každodennej praxe v prevádzke, napríklad pri dojení. Pre poľnohospodárov náš experiment znovu potvrdzuje, že to nie je mrhanie časom, keď budú hladkať svoj dobytok a komunikovať s ním jemnou rečou. Lebo dáta z našej štúdie jednoznačne preukazujú, že toto má pozitívny vplyv na pohodu zvierat. Vnímanie pozitívnych podnetov počas interakcie s ľuďmi zohráva pravdepodobne kľúčovú úlohu pre emocionálne skúsenosti zvierat vo vzťahu s človekom. Tiež vieme, že citlivé a priateľské zaobchádzanie má pozitívny vplyv na produkciu mlieka a zdravie zvierat.“
Po vzrušení nasleduje uvoľnenie
V rámci ich experimentov porovnávali vedci reakcie 28 jalovíc – teda samíc hovädzieho dobytka, ktoré ešte nemali teľa – na hladkanie, počas ktorého experimentujúci upokojujúco hovoril („naživo“) alebo počas prehrávania hlasovej nahrávky experimentátora („prehrávanie“). Každé zviera bolo testované zakaždým trikrát v situácii „naživo“- a trikrát „prehrávanie“, pričom každý pokus mal tri fázy: Pred-stimulačnú, Stimulačnú (Hladkanie a reč) a Po-stimulačnú. Zaujímavé je, že vedcami predpovedaný pokles srdcovej frekvencie počas hladkania, nebol potvrdený. K tomu Lange(-ová): „Namiesto toho srdcová frekvencia počas hladkania minimálne stúpla, následne ale klesla, po živej reči dokonca pod pôvodnú hodnotu. V kombinácii s rozdielmi v parametroch variability srdcovej frekvencie ukazujú naše výsledky na to, že živá reč je pre zvieratá príjemnejšia a má silnejší upokojujúci účinok, než reprodukovaný rečový vzruch.“
Článok „Rozprávanie s kravami: Reakcie na rôzne audio stimuly počas jemných interakcií medzi človekom a zvieraťom“ (originál: „Talking to Cows: Reactions to Different Auditory Stimuli During Gentle Human-Animal Interactions“) od autorov Annika Lange, Lisa Bauer, Andreas Futschik, Susanne Waiblinger a Stephanie Lürzel bol uverejnený v časopise Frontiers in Psychology.
Článok bol preložený a zverejnený s dovolením autorky a Vetmeduni Vienna. Ďakujem.
Zdroj:
LANGE, A., BAUER, L. Et all. 2020. Freundliche Worte machen Rinder happy. Vienna. In Infoservice der Vetmed Uni Wien [online]. 2020, [cit. 2021-01-19]. Dostupné na internete: <https://www.vetmeduni.ac.at/de/infoservice/presseinformationen/presseinformationen-2020/freundliche-worte-machen-rinder-happy/>.
Foto: Institut für Tierschutzwissenschaften und Tierhaltung/Vetmeduni Vienna