S láskavým dovolením autorky Penelope Smith nasleduje preklad jej článku z anglického originálu. Link k originálu nájdete pod článkom.
Znamená to, že komunikácia so zvieratami je podvod?
Pomáhať ľuďom a ich zvieracím kamarátom môže byť pre komunikátora náročná práca. Na to, aby ju urobil dobre, je potrebné veľké množstvo senzitivity, pokojnej a vyrovnanej prítomnosti, súcitu, hlbokú a jasnú komunikáciu, oddanosť svojmu vlastnému spirituálnemu/emocionálnemu rozvoju, odhodlanosť a guráž.
Nie je to profesia pre zbabelcov. Ak človek ešte len začína s konzultáciami, musí toho veľa zvládnuť a ľahko sa stratí pri tom, že bude v komunikácii opatrný a neistý v tom, ako má pomôcť. Ako každá iná profesia, vyžaduje si to dobrý základ tréningu a praxe, na ktorých budú stáť pribúdajúce skúsenosti, vďaka ktorým sa človek stane zdatným majstrom svojho remesla.
Za ideálnych podmienok bude konzultácia s ľuďmi a ich zvieratami prebiehať v relatívne tichom prostredí s minimálnymi rušivými prvkami. Avšak, skúsený komunikátor, ktorý vie byť plne prítomný pri tých, ktorí ho potrebujú na konzultáciu, si dokáže udržať koncentráciu a nenechá sa vyrušiť okolitým hlukom alebo inými možnými rušivými elementami, a naďalej sa sústredí na zviera a jeho človeka a snaží sa pochopiť a vyriešiť ich problémy, či už pri osobnom stretnutí, alebo na diaľku.
Mnohé konzultácie som robila v rušnej stajni s množstvom ďalších ľudí a zvierat bez toho, aby ma to rušilo pri mojej práci.
Robila som komunikácie so zvieratami v živých vysielaniach rádií alebo v televíznych programoch, kde moderátor hlasno moderoval, aby nenastalo vo vysielaní „hrobové ticho“, pričom ja som si vypočula zviera, aby som mohla jeho slová pretlmočiť. Niekedy som sa naozaj zapotila pod tlakom okamžitých konzultácii počas živého vysielania, ale zostala som zameraná na svoju prácu a podarila sa. Nie sú to vhodné podmienky, ale výsledkom bolo, že som mohla ukázať ľuďom reálnu komunikáciu so zvieratami.
Pre komunikátora je ešte horšie, ak je človek neúprimný v tom, že žiada pomoc, alebo že sa chcú o svojich zvieratách dozvedieť niečo viac a narafičia pascu, aby komunikátora nachytali. Ako sa to môže stať?
Podvod
Úspešná konzultácia na pomoc ľuďom s ich zvieratami si vyžaduje dôveru medzi klientom a komunikátorom, so všeobecným zámerom pomôcť, pochopiť a vyriešiť danú situáciu. Pokiaľ sa jedná o konzultáciu na diaľku a nie osobne, je dobré napojiť sa na spojenie medzi človekom a jeho zvieraťom, aby ste si mohli byť istí, že komunikujete s tým správnym zvieraťom. Keď vám klient dá niekoľko detailov o zvierati: jeho meno, vek, krátky opis, alebo stačí, že človek to zviera spomenie, dané zviera sa dostane do radaru komunikátora, cíti ho a môže s ním komunikovať.
Avšak ak si človek vymyslí neexistujúce zviera alebo situácu, aby komunikátora oklamal, alebo dokázal, že komunikácia so zvieratami je výmysel, komunikátor sa ocitne vo veľmi zložitej situácii.
Keďže komunikátori so zvieratami sú vo všeobecnosti veľmi citliví, úprimní ľudia, ktorí chcú pomáhať ostatným, snažia sa nájsť pravdu v tom, čo si druhý človek vymýšľa a tvrdí, že je skutočné zviera a situácia. Zamerajú sa na energiu tohto človeka a získajú obrazy a pocity, ktoré táto osoba vytvára. Toto spojenie sa môže javiť zmätočné alebo nie tak pevné, ako so skutočným zvieraťom, ale túžba napojiť sa, môže spôsobiť, že sa komunikátor zachytí falošných obrazov a pokúsi sa v nich nájsť zmysel. Komunikátor sa dokonca môže spojiť so skutočným zvieraťom, ktoré je v nejakom spojení s týmto človekom, situáciou alebo miestom, len aby získal skutočné spojenie.
Toto sa môže stať pri stratených zvieratách, keď človek stratil spojenie s jeho zvieracím priateľom, no napriek tomu stále môže mať dosť predstáv o tom, kde jeho zviera môže byť. Komunikátor si toto musí prefiltrovať alebo sa dostať poza tieto predstavy a nájsť skutočné fyzické miesto, kde sa zviera nachádza a pokúsiť sa mu pomôcť nájsť cestu domov. Raz som našla mačku, ktorá vyzerala úplne rovnako ako tá stratená. Tiež sa mi stalo, že som si myslela, že mačka je nažive, lebo mi presne ukázala, kde je a čaká, kým ju niekto nájde. Na tom mieste sme našli len jej mŕtve telo.
Nie je vždy jednoduché, vyfiltrovať detaily situácie. Ešte horšie je, ak človek zámerne klame a vy sa mu v dobrej viere snažíte pomôcť a nájsť v danej situácii zmysel. Na začiatku mojej kariéry si jedna pani zámerne vymyslela stratenú mačku. Ona mačku nikdy nemala, ale chcela ma otestovať. Získala som vágne obrazy miest, o ktorých som si myslela, že prichádzajú od mačky, ale boli to len obrazy, ktoré mala táto žena vo svojom energetickom poli a žiadna mačka tam nebola. Trápne. Nepríjemné. Zbytočné. Podvod.
Prečo som nevedela, že tá mačka je len výmysel a tá žena si zo mňa len uťahuje? Predpokladám, že ľudia skutočne žiadajú o pomoc v reálnej situácii. Snažila som sa pomôcť a chytila som sa obrazov mačiek a miest, ktoré boli v energetickom poli tejto ženy, lebo neexistovalo skutočné spojenie, na ktoré by som sa mohla zamerať. Ľudia môžu byť zmätení a spojenie prerušené pri skutočných konzultáciách o stratených zvieratách, ľahko sa to potom prehliadne v takejto vymyslenej situácii.
Raz som dávala študentom veteriny v zahraničí kurz základov komunikácie so zvieratami. Skupinka študentov si spolu vymysleli zvieratá, s ktorými komunikovali na cvičení, aby ma oklamali a videli, čo urobím, keď skontrolujem komunikáciu, ktorú údajne viedli so zvieratami, ktoré mi popísali.
Okrem faktu, že neexistovali skutočné zvieratá, s ktorými by som sa mohla spojiť, bol tu aj stres z jazykovej bariéry. Študenti si naozaj vytvorili imaginárne zvieratá s imaginárnou konverzáciou a ja som sa naozaj snažila zachytiť „skutočnú“ komunikáciu. Skutočne veľmi stresujúca situácia. Keď sa študenti priznali, že si to celé len vymysleli, šokovalo ma, že niečo také vôbec urobili. Dokázala som vidieť obrazy ich komunikácie. Vysvetlila som im, že sa im naozaj dobre podarilo vytvoriť neskutočné zvieratá a komunikácie, ale toto nebol zámer cvičenia.
Dokazuje takýto podfuk, že komunikácia so zvieratami je len podvod?
Nie. Dokazuje to len, že komunikátori konajú najlepšie v úprimnej situácii, kde sa ľudia snažia pochopiť svoje zvieratá a pomôcť im a my pri tom môžeme využiť svoje schopnosti telepatickej komunikácie spôsobom, na ktorý sú určené.
Nepracuje každý najlepšie pri otvorenej, úprimnej komunikácii s klientmi/študentami?
Komunikátori sa dajú ľahko oklamať. Tiež nemáme vždy pravdu pri interpretácii toho, čo sa deje a nemôžu to od nás očakávať, pokiaľ nám zámerne klamú.
Čo robiť
Rozhodla som sa napísať o tomto probléme na základe zmienky jedného komunikátora o jednom strašnom podvode. (Meno a krajina sú anonymné)
Asi pred tromi rokmi sa v lokálnej televízii rozhodli zistiť, či je komunikácia so zvieratami skutočná alebo len výmysel. Odfotili model korytnačky, ktorá vyzerala ako živá. Potom použili túto fotku a požiadali piatich komunikátorov o ich služby, medzi nimi bol aj môj študent. Tvrdili pri tom, že ide o stratené zviera, ktoré chcú nájsť. Všetci piati komunikátori získali nejaké informácie od tejto korytnačky na fotke. Po tomto teste si všetkých piatich pozvali a pýtali sa ich, prečo boli schopní komunikovať s neživým objektom. Ten program bol veľmi populárny a v našej krajine obľúbený, takže sa zo mňa za noc stala hlavná podvodníčka.
Za posledné tri roky počet záujemcov o komunikáciu a školenia poklesol, ale ja s mojim tímom naďalej pokračujeme vo svojej práci. Mnohí moji študenti stratili záujem a prestali s komunikáciou, ale ja a mnohí ďalší v tejto práci pokračujeme. Snažíme sa zaujať ľudí jedného po druhom. Skeptickí ľudia vyskúšali naše služby a videli okamžité zmeny v správaní ich zvierat a mnohí to aj ocenili. Mnohí si myslia, že naša práca je presná len na 80% a nie na 100%, takže to musí byť podvod. Vždy poviem mojim študentom, aby jednoducho vrátili peniaze a šli ďalej, pokiaľ ich zákazníci nie sú spokojní s ich prácou a nevedia ju oceniť.
Každý komunikátor robí to, čo by som v rovnakej situácii urobila ja. Pokračovať v práci a ukázať dobré výsledky, ktoré skutočné konzultácie a komunikácia so zvieratami prinášajú.
Zistila som, že vrátiť peniaze nespokojným zákazníkom je najlepší prístup. A počas mojej dlhoročnej praxe a tisícok konzultácií som k tomuto pristúpila len vo veľmi málo prípadoch.
Na znovunadobudnutie dôvery po tejto verejnej potupe je dôležité, aby ľudia vedeli, že ich spokojnosť je pre nás dôležitá. Tiež je dôležité vysvetliť ľuďom, čo od konzultácie môžu očakávať a ako môžu sami prispieť k najlepšiemu výsledku. Pre mňa bolo vždy prioritou, vysvetliť ľuďom, ako komunikácia funguje a ako sa môžu naučiť sami komunikovať.
Tiež je pre mňa dôležité pomáhať komunikátorom, ktorých odradili podobné skúsenosti s nečestnými zámermi. Nepoznám žiadne zamestnanie, v ktorom by ľudia dosahovali 100%-nú presnosť a nerobili vôbec žiadne chyby.
Chyby, ktorých som sa dopustila ja, ma prinútili prehodnotiť čo robím, aby som zistila, kde sa môžem zlepšiť. Boli chvíle, kedy som sa chcela vzdať a rozmýšľala som, že by som túto prácu nemala robiť. Napríklad keď som povedala, že to vyzerá tak, že stratená mačka už nežije a o pár týždňov neskôr sa objavila doma. Tí ľudia boli veľmi nespokojní s mojou prácou (jedni z tých, ktorým som vrátila peniaze).
Praktizovať telepatickú komunikáciu so zvieratami je náročné ale aj uspokojujúce. Je to práca ktorá má úžasné výsledky pri riešení problémov medzi ľuďmi a ich zvieratami. Tiež pomáha ľuďom rozšíriť ich obzory a pohľad na vedomie zvierat, ich vlasntú duchovnú podstatu a ich spojenie so všetkým živým.
Pre tieto dôvody pokračujeme napriek tomu, že sa musíme vysporiadať s ľuďmi, ktorí chcú dokázať, že komunikácia so zvieratami je len podvod. Našťastie týchto ľudí je len málo.
Ďakujem vám, senzitívni, milujúci, zanietení a odvážni komunikátori za to, že robíte svoju prácu tak dobre.
Zdroj: Penelope Smith, originál článku: https://animaltalk.net/The-Animal-Communicator-Blog/files/f21307775c448dacbe82fddfa61fc713-84.html?fbclid=IwAR1EibU5BccJi28_VA9Xf41WM4Rai4G-0zb7mj2vxVMrXsEn-yAZxlrS0Kk
Foto: Helena Lopes on Unsplash