Prekvapenie

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o jednu z mojich najnovších skúseností.

Nedávno ma jedna milá pani požiadala o komunikáciu s jej psíkom, ktorý zahynul asi pred rokom a tiež s jej ďalším psíkom- pubertálnym šteniatkom, jeho nástupcom.

Podarilo sa mi nadviazať kontakt s obomi. Prvý psík bol rozvážnejší, jeho konanie premyslené a povedal mi, že musel odísť, aby uvoľnil miesto. Bol chorý a žiadna liečba by nepomohla, bola by zbytočná, tak načo otáľať a trápiť sa. Ukázal mi, ako si čosi hnedé vyhadzuje do vzduchu. Nebolo to celkom jasne vidieť, myslela som si, že je to hračka. Ukázal mi ako mu chutilo niečo biele… opäť raz nie veľmi jasná informácia- zmrzlina? Jogurt? Smotana? Šľahačka? Tvaroh? Netuším. Len viem, ako veľmi mu to chutilo… Nie vždy sú informácie úplne presné a ich interpretácia je často náročná, prípadne majú úplne iný význam, než si ho ja vyložím. Až vďaka spätnej väzbe od majiteľky sa mi potom podarilo pochopiť zmysel.

Druhý psík, hravé šteňa, rozlietané a plné energie, sa mi sťažoval, že si ho panička vôbec nevšíma a ukázal mi chlpatý biely koberec, na ktorom rád spáva a leží.

Keď som tieto informácie a odkazy od psíkov podala majiteľke, povedala mi, že teda nevie, čo biele psík rád jedol, ale že bol veľmi pahltný a zjedol by naozaj všetko… 😀 Aha… Smotana/šľahača/zmrzlina v prenesenom význame ako niečo dobré a chutné, hlavne nech je toho plná miska 😀

Črta s hraním sa nesedela vôbec. Prvý psík sa vôbec takto nehrával, zato jeho nástupca si do vzduchu vyhadzuje aj granule. Vravím si: „Čože? Ale veď mi to ukázal ten prvý…“ A sťažnosti druhého, že si ho panička vôbec nevšíma tiež nesedeli, veď sú stále spolu a psík je zahŕňaný láskou a neustále hladkaný…

A potom mi to došlo!

Oni predsa nie sú dvaja. Je to stále ten istý psík… Alebo presnejšie, jeho duša… Len v inom „obale“. Preto mi ten prvý ukázal črty druhého a druhý sa sťažoval, že si ho panička nevšíma. Nie že by si ho však nevšímala fyzicky, ale nevidela alebo nevedela o tom, že ten prvý sa k nej vrátil…

Keď som na tento fakt poukázala, pani mi potvrdila, že už dlho mala ten „pocit“, že je tam jej prvý psík. A práve tieto pocity, nie sú len výmysel, je to skutočnosť, len si to treba uvedomiť alebo uveriť, či uznať to, čo srdce už dávno vie. Veľa ľudí tieto „pocity“ prehliada, alebo zámerne ignoruje, čo je naozaj veľká škoda. Pretože práve tieto citové veci, vnímané podvedome a nekriticky bez racionálneho uvažovania, zvažovania a premýšľania nám často vedia napovedať lepšie, než hlas rozumu. 🙂 A naozaj stačí, pozrieť sa zvieraťu do očí a človek pochopí.

Toto nie je moja prvá skúsenosť s reinkarnáciou. O mojej vlastnej skúsenosti píšem tu: Reinkarnácia

Otázky? Pripomienky? Nechajte mi komentár na Facebooku. 😉

Foto: Ilustračný obrázok: Photo by Alvan Nee on Unsplash