POZOR! Tragický obsah. Nevhodné pre citlivé povahy.
Niekedy je telepatická komunikácia so zvieratami naozaj frustrujúca.
Nedávny zážitok je takmer ako z hororového filmu. Minulý týždeň som z balkóna môjho bytu mohla vidieť a počuť kŕdeľ vrán. Pár dní krúžili ponad dvory pred našou bytovkou, sadali na strom vo dvore, rovno oproti môjmu balkónu a ich hlasné krákanie sa nieslo celým sídliskom.
Tak akosi podvedome som vedela, že niečo nie je v poriadku, alebo hrozí nebezpečenstvo. Väčšinou takéto niečo neveští nič dobré. Ornitológovia by toto správanie určite vedeli veľmi jednoducho vysvetliť. Ale ja som cítila, že je za tým niečo viac.
Viackrát som sa pokúsila naviazať s nimi kontakt, no odpoveď bola vždy rovnaká: „Teba sa to netýka.“ S tým veru nič nenarobím, aj keby som veľmi chcela odpoveď aspoň v súvetí, nie len jednu krátku vetu. No vynútiť si ju nemôžem.
Vo štvrtok večer priamo ponad mňa preletel malý Sokol myšiar (poštolka), tak som sa ho opýtala, či mne alebo mojej rodine hrozí nebezpečenstvo. Jeho odpoveď: „Neboj sa, ty budeš aj tak vedľa,“ mi veru žiadny zmysel nedávala. Kde vedľa? Na sedadle spolujazdca? Vedľa ako jedľa – akože aj tak nič nepochopím?
Odpoveď prišla v piatok… Síce až večer, pretože ku mne na byt okrem toho hlasného krákania vrán informácie z okolia prídu až ako k poslednej. Asi je to tým, že neznášam klepy a drby, do žiadnych ohováračiek sa nezapájam a stránim sa susedov. Navyše… Je mi úplne jedno, čo si potom o mne šuškajú za mojim chrbtom, do očí mi aj tak nik z nich nepozrie…
No večer, keď už som si užívala piatkovú pohodu mimo bytu na dedine s nealko radlerom v ruke a nohami vyloženými na gauči, mi volal sused, či viem, čo sa stalo v našej bytovke. Hneď som si v mysli premietla, či som nenechala bez dozoru horiace sviečky, vypla počítač atď. Ale naozaj sa to netýkalo mňa. Náš sused z vedľajšieho vchodu sa rozhodol opustiť tento svet a na odchod si vybral práčovňu v pivničných priestoroch bytovky. Táto informácia ma veľmi zarmútila. Suseda som poznala len z videnia… No napriek tomu mi je veľmi ľúto, čo sa stalo.
Prosím, nesúďte ho a neodsudzujte jeho konanie. Plán jeho duše nepoznáme a ja verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Keď trpí a krváca duša, nie je to vidieť. Nikto z nás nemá právo vyjadrovať sa hanlivo, či ponižujúco. Môžeme len prijať fakt, že sa tak rozhodol. Tým ale nechcem daný čin zľahčovať ani ospravedlňovať. Pokiaľ má ktokoľvek akékoľvek problémy, vždy sú iné možnosti, ako sa s nimi vysporiadať. Hlavne ale treba požiadať o pomoc. To v dnešnej dobe veľa ľudí nedokáže…
Nakoniec to všetko dalo zmysel… A bola som naozaj vedľa. Vedľa v zmysle vo vedľajšom vchode, a preto som popri práci z domu ani nezachytila, že sa tu v piatok niečo dialo.
Dnes tu po vranách nie je ani stopy… Vedeli to? Čakali to? Chceli pomôcť? Ublížiť? Odprevadiť? Neviem… A už sa to ani nedozviem. A úprimne, ani neviem, či to vôbec chcem vedieť.
Obrázok: Jonathan Hislop / unsplash