Problémy s hygienou

Dnes sa s vami znovu podelím o skúsenosti z komunikácie s domácim miláčikom.

Nedávno ma kontaktovala zúfalá majiteľka mladého psíka, ktorý sa nevedel, alebo nechcel naučiť základným hygienickým návykom. Akoby z trucu robil potrebu doma. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že ocikával deťom hračky a kakal do postelí.

Strašná už len predstava a nie ešte to zažívať takmer na dennom poriadku. Už pri popise situácie mi bolo jasné, že sa všetci navzájom odcudzili. Priepasť medzi nimi bola obrovská a zostávalo len dúfať, že sa podarí postaviť cez ňu most.

Psík za každú cenu bojoval o pozornosť a vymedzoval si svoj priestor. Chcel sa presadiť medzi deťmi. Zdalo sa, že našiel medzeru v pravidlách a túto využíval vo svoj prospech.

Pri komunikácii mi ukázal svoju obrovskú frustráciu a strach z odcudzenia a odlúčenia. Akoby ho doma nikto nebral vážne. Akoby bol len na príťaž a pri tom on chcel, aby ho akceptovali ako bytosť s vlastnými potrebami.

Takže bolo treba nastaviť iné podmienky a zaviesť určité opatrenia. Ráno vyvenčiť, ale nie len pustiť von na dvor bez dozoru, v zmysle veď keď sa vyciká príde dnu. Vedome a s plnou pozornosťou dozrieť na to, že psík bude poriadne vyvenčený, aby mu doma „chýbala munícia“ na jeho nekalé praktiky, alebo teda aby ho netlačil mechúr. A za správne vykonanie potreby vonku pochváliť a odmeniť.

A tiež bolo nutné zásadne zmeniť ďalšiu vec: Vytvoriť psíkovi priestor, kde môže byť sám a tráviť čas v bezpečí, tak aby ho tam deti nerušili. Aby sa mohol stiahnuť do svojho bezpečného priestoru. Žiadne lozenie psíkovi do pelechu, žiadne obmedzovanie slobody objímaním, keď to psík nechce. Psík toto chápe ako útok na svoju osobu a svoj priestor.

Tieto dve zásadné zmeny, zdá sa, pomohli a došlo k celkovému zlepšeniu situácie.

Verím, že rodinka si teraz bude spolunažívať v harmónii a bez ďalších nepríjemných a páchnucich nástrah na koberci alebo v posteli.

Držím prsty a teším sa, že som mohla pomôcť. 🙂

Ilustračný obrázok, zdroj: Photo by Nikolai Chernichenko on Unsplash