Priatelia, dnes sa s vami podelím o jednu moju smutnú skúsenosť.
Pred časom ma kontaktovala pani z Českej Republiky. Už vyše pol roka, teda od jesene hľadali psíka, ktorý sa stratil bezprostredne po nehode. Podľa popisu udalosti prechádzali spolu so psíkom po prechode pre chodcov na druhú stranu cesty, keď sa na nich vyrútilo auto a zrazilo ich. Pani so svojimi zraneniami skončila v nemocnici a psíka odvtedy nikto nevidel.
Rodina ho neúnavne hľadala celé mesiace. Vypísali odmenu. Pomáhali priatelia, známi, televízia, polícia, no akoby sa po ňom zľahla zem. Nakoniec sa majiteľka ozvala mne.
So psíkom sa mi podarilo nadviazať kontakt, ukázal mi kadiaľ bežal bezprostredne po nehode. Cítila som jeho obrovský strach. Bol v šoku a utekal, nehľadiac na to, kam beží. Hlavne preč… Do bezpečia… Ďaleko od cesty. Bežal hore kopcom, ponad bytovky, popod les. Bežal až kým ho neopustili sily.
Chcel sa skryť v kríkoch a počkať, kým sa jeho splašené srdce ukľudní. Ľahol si aby si na chvíľu oddýchol, no sily ho opustili a on už sa neprebral.
V tom meste, kde sa to stalo, som nikdy nebola. Nepoznám to tam. Ale podľa popisu ulice a cesty, ktorú mi psík ukázal, mi pani potvrdila, že je to presne ulica smerom od miesta, kadiaľ videli psíka utekať z miesta nehody. V hustom poraste na kraji lesa jeho telo nebolo vidieť. A keďže všetci hľadali živého psíka, nenašli ho tam ani mestskí policajti, ani priatelia a známi, ktorí celé dni prehľadávali okolie.
Po toľkých mesiacoch hľadania, čakania, dúfania a nádeje sa majiteľka musela dozvedieť smutnú správu, že psík svojim zraneniam podľahol.
Telepatická komunikácia nie je vždy len príjemný pokec so zvieratkom a tlmočenie jeho milého odkazu majiteľom. Často sú odkazy aj takéto smutné. Samozrejme, že sa do toho zapoja aj moje emócie. V takýchto prípadoch mi je to veľmi ľúto, a potom plačem pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám a ich zvieratká, ktoré sa už nikdy nevrátia domov ku svojej rodine, do svojho teplého pelieška. 😭
Ilustračný obrázok: Nathalie SPEHNER na Unsplash