Priatelia, dnes sa s vami podelím o ďalšiu skúsenosť z mojej praxe.
O hľadaní stratených zvierat som už písala tu: https://www.talkinganimalsouls.eu/blog/2021/01/12/hladanie-stratenych-zvierat-pomocou-telepatie/
Minulý mesiac ma kontaktovala jedna pani z Českej republiky, že jej asi pred 8 týždňami zmizol kocúr, či by som mohla pomôcť pri hľadaní.
Spojila som sa s kocúrom, ukázal mi, kde presne je. Videla som, kadiaľ odišiel z domu, prešiel okolo statku s kopou balíkov sena cez pole, malý potok, ďalšie pole a tam sa usadil v stodole opusteného domu. Pri porovnaní týchto údajov s mapou sme zistili, že sa kocúr nachádza vo vedľajšej dedine.
Jeho majiteľka sa ho hneď po práci vybrala do vedľajšej dediny hľadať. Nenašla ho. Na druhý deň pokračovala v hľadaní. Medzitým som komunikovala s kocúrom, ukázal mi detaily dediny, celú ulicu za domom a malú kaplnku. Keď som si potom pozrela mapu, skutočne tam bola kaplnka, kúsok ďalej po ulici od toho domu, kde sa zdržoval.
Po práci sme kocúra hľadali znovu. Majiteľka bola priamo na mieste a ja som jej posielala detaily: kocúr leží v kríkoch kúsok od kaplnky, vpravo vidí čiernu popolnicu vľavo kopu dreva. Keď majiteľka prišla ku kaplnke, naozaj tam bola aj kopa dreva aj popolnica. Len veľa kríkov a veľa možností, kde hľadať. Kríky všade okolo…
Prehľadali na mieste všetko v okolí popolnice a dreva, no kocúra sa nepodarilo nájsť.
Pýtala som sa ho, či náhodou nie je len duch, že ho tam jeho panička nevidí. Na to mi len povedal, že ak sa ho takú blbosť opýtam ešte raz, tak ma pohryzne. Samozrejme že je živý a zdravý s pevnou pôdou pod nohami.
Hľadanie napriek všetkej snahe a vynaloženému nemalému úsiliu z mojej strany aj zo strany majiteľky žiaľ skončilo neúspešne.
Pri následnej komunikácii nám kocúr oznámil, že sa domov nechystá. Rozmyslel si to a radšej si bude užívať slobodu a dobrodružstvo, než ležať doma na gauči. Cestu domov pozná a keby ho to prestalo baviť, vie, kam sa má vrátiť.
Hľadanie stratených mačiek je pre mňa asi tá najhoršia a najnevďačnešia práca. Čistá frustrácia a zúfalstvo… Keď vidím, kde sa zviera nachádza ale neviem pomôcť. Človek strávi dlhé hodiny hľadaním a komunikáciou a nakoniec NIČ! Nemôžem zvieratko donútiť vrátiť sa domov. Majiteľ je potom samozrejme frustrovaný tiež. Snažím sa od toho odosobniť, ale vždy ma takýto neúspech veľmi mrzí a je mi ľúto, že som nedokázala pomôcť viac a lepšie a hlavne úspešne.
Ale vždy sa treba zamyslieť a pátrať hlbšie, prečo zviera z domu utieklo. Či sa náhodou doma nestalo niečo, čo ho vydesilo, znechutilo, odohnalo. Aká situácia doma panuje a čo nám má strata zvieratka ukázať a čomu nás to má naučiť. Vždy sa treba pozrieť aj na tú energetickú stránku. Ak doma došlo k hádke, ak je doma napätá situácia, mačky to vnímajú a veľmi citlivo na to reagujú.
Pre hľadanie strateného zvieratka je dôležitý hlavne čas. Ako dlho už nie je doma? Kedy utieklo? Ak mám hľadať zviera, ktoré je mimo domu už dlhé týždne a zvyklo si na vlastný život, je viac než pravdepodobné, že sa domov nebude chcieť vrátiť. Ďalšia vec je, že zvieratko vonku „zdivočie“. Prepne sa do módu nastaveného na prežitie, nepozná nikoho a nič. Zostane veľmi plaché. Jediné čo potrebuje je potrava a úkryt.
Ilustračný obrázok: Maria Teneva na Unsplash