Minulý týždeň som dostala žiadosť o kontakt s krásnym 11 ročným valachom s nádherným menom – Zlatíčko. A veru je to gentleman, krásny a energický, aj napriek tomu, že jeho stehno je poznačené veľkou jazvou.
Majiteľka ho takého už dostala, no chcela vedieť, čo sa mu vlastne stalo, ako sa má a či ho to bolí.
V takýchto prípadoch postupujem opatrne a vždy rátam s tým, že ak je jazva na tele, určite je aj na duši. Zlatíčko bol taký milý a ohľaduplný, že mi na otázku čo sa mu stalo odpovedal, že sa bojí, aby ma nevydesila tá hrôza z toho, čo sa stalo.
Už pri prvom pohľade na jeho fotku som sa zľakla, že mu ublížil človek. No našťastie tentoraz to nebolo rukou človeka.
Zlatíčko mi ukázal strašnú búrku, blesky len tak metalo a k tomu fučal silný vetrisko. Neviem presne, či vyvrátilo celý strom, alebo odlomilo veľkú haluz, ktorá ho zranila na stehne aj na prednej nohe. Bol vyplašený, zranený a vystresovaný, nevedel kam sa má skryť a nemal kam ani ako utiecť… No ešte horšie bolo potom ošetrenie tej čerstvej rany. Museli ho vyviazať a imobilizovať. A to spôsobilo ešte väčší strach a stres.
Vedela som, že táto trauma určite zanechala stopu. To sa mi ukázalo aj pri telesnom skene, keď celá tá udretá strana bola taká citlivejšia, svaly stuhnuté až poskracované.
Majiteľka mi po komunikácii potvrdila, že koník nechce cválať do jednej strany – prečo asi? No, nepustí ho to tam- trauma uzamknutá vo svaloch. A navyše pri korektúre kopýt vyvádza a stavia sa na zadné. To je zasa tá psychická stránka, že mu to vždy pripomenie ten moment najväčšieho desu, aký zažil pri imobilizácii, keď mu ošetrovali čerstvé zranenie.
Na diaľku som sa snažila zmierniť pôsobenie tých negatívnych spomienok, vysvetlila som mu, že sa nemusí báť, že už je všetko v poriadku a pri ošetrovaní kopýt mu nikto neublíži. Ani vtedy mu nikto neubližoval zámerne, no zranenie sa muselo ošetriť, aby nedošlo k niečomu horšiemu.
Už čoskoro by som sa s koníkom a jeho majiteľkou mala stretnúť osobne, tak som zvedavá, do akej miery pomohlo energetické liečenie, ktoré som koníkovi robila a komunikácia.
Samozrejme odporučila som zvážiť fyzioterapiu, tejpovanie a tréning zameraný na postihnutú stranu. Je potrebné uvoľniť a posilniť svalstvo, trošku sa povenovať aj tej starej jazve, premasírovať ju, natrieť napríklad kokosovým olejom a snažiť sa jemne ale pevne uvoľniť tkanivo v jej podloží a okolí.
Vždy pripomeniem, aby si ľudia uvedomili, čo by sa dialo, keby sa to stalo im. Po takom zranení by nám ranu vyčistili, pozošívali – nič príjemné, no potrebné to je, následne nechali zahojiť. A potom by sme dostali rehabilitácie, kde by sme sa venovali tomu, aby sme tú postihnutú časť tela regenerovali, obnovili jej funkcie a začali správne používať.
Takže tu to nebude ľahké, najmä keď je to zastaralé a celé roky neriešené, cesta je dlhá ale verím, že teraz keď vieme, čo sa stalo, bude majiteľka vedieť lepšie reagovať a lepšie pomôcť svojmu zverencovi. Nádej na zlepšenie stavu stále je.
*** Ďakujem za láskavé dovolenie napísať tento článok. ***
Meno koníka bolo samozrejme zmenené pre zachovanie anonymity.
Zdroj obrázku: Annie Spratt na Unsplash
UPOZORNENIE: Ja nie som veterinár. Komunikácia ani telesný sken nenahrádzajú vyšetrenie veterinárnym lekárom! Touto cestou sa môžem dozvedieť len to, čo mi zvieratko môže a chce ukázať. Neznamená to, že žiadne iné problémy nemá. Zistené skutočnosti, rovnako aj pridanie spomínaných terapeutických postupov a preparátov je potrebné prekonzultovať s veterinárom!