Na mojej Facebookovej stránke som sa Vás pýtala, čo by ste chceli vedieť. Mohli ste mi posielať Vaše otázky a teraz by som Vám rada poskytla odpovede.
Najprv Vám musím napísať, že telepatická komunikácia pre mňa nie je taká, ako to ukazujú v rozprávkach. Nie som ako Dr. Dolittle alebo Arabela. Zatiaľ… Ja sa na to musím vedome sústrediť, otvoriť sa tomu, a potom to už ide samo.
Takže moje odpovede na otázky, ktoré Vás zaujímali:
1. Majú zvieratká, keď som s nimi v kontakte, rozdielne hlasy?
Odpoveď vás asi prekvapí, ale oni mi odpovedajú mojim hlasom. Ja to vidím v hlave ako film, ale ten hlas je môj. Keď sa na niečo pýtam, odpoveď príde od zvieratka, ale mojim hlasom. Tým, ktorým si v hlave opakujem nákupný zoznam… Práve preto si tak veľa ľudí neuvedomuje, že so zvieratami vlastne komunikuje celý čas.
Čo je ale zaujímavé, keď komunikujem so zvieratami v inom jazyku, odpovedajú mi tým istým jazykom. Neviem prečo to tak je, ale mne by bolo blbé, pýtať sa slovensky zvieraťa, s ktorým majiteľ komunikuje celý život po nemecky. A navyše, potom celú komunikáciu zo slovenčiny prekladať do nemčiny.
2. Stalo sa, že niektoré zvieratko nechcelo so mnou komunikovať?
Samozrejme. Je to na ich dobrej vôli, že sa chcú so mnou rozprávať. Ale väčšinou sú ochotné spolupracovať a sú radi, že ich niekto počúva.
Spomeniem napríklad mačku mojej kamarátky, ktorá síce na pozvanie prišla, 2x švihla chvostom, škaredo na mňa zazrela a povedala: Dnes sa s tebou nechcem rozprávať. A odišla. (Toto sa všetko dialo v mojej hlave, lebo ja to tak vidím… :D)
Tiež sa mi stalo, že prišiel pes, povedal, že teraz nemá čas, nech to skúsim zajtra a odišiel. Alebo sa stane, že zviera nepríde vôbec.
3. Vyčerpáva ich to, keď so mnou komunikujú?
Určite nie. Ale od známych viem, že keď sa so zvieraťom spojím na diaľku, ja sa sústredím na svoju myseľ a zviera, s ktorým komunikujem, v tej chvíli tiež. Takže je možné, že si ľahne, alebo zastane a sústredí sa na niečo iné. Vyčerpávať ich to ale nevyčerpáva. Skôr naopak.
4. Viete zistiť, či má nejakú chorobu o ktorej majiteľ nevie?
Vždy, keď so zvieraťom komunikujem, pýtam sa ho, ako sa má, ako sa cíti, a keď niečo nie je v poriadku a zviera mi to dovolí, robím telesný sken. Pri tom cítim v mojom tele to, čo cíti zviera v jeho. Už som tu spomínala prípad s vlčiakom, keď som ja cítila ostrú bolesť v mechúre, až mi slzy vyhŕkli, a po komunikácii mi potvrdili, že aha, áno, on ráno cikal krv.
Ja nie som veterinár, nedokážem stanoviť diagnózu. Viem len sprostredkovať to, čo mi zviera povie/ukáže/nechá ma precítiť. Slúži to len ako pomocná informácia pre majiteľa.
Ilustračné foto. Zdroj: Zdroj:Jamie Street on Unsplash