Telepatická komunikácia so zvieratami dokáže zázraky. Alebo aj nie… Práve tento týždeň som mala prípad, kedy to nepomohlo. Vlastne aj áno, ale nedopadlo to tak, ako by sme si želali.
Hľadať a lokalizovať stratené zviera je vždy veľmi ťažké. Ozvala sa mi jedna pani, že im pred pár dňami z dvora utiekla mačka, či by som jej mohla pomôcť.
Samozrejme, že to robím rada. Hneď som sa s mačkou spojila. Ukázala mi, kde sa nachádza. Jej majiteľke som miesto presne opísala, tak ako som ho videla, ako mi ho mačka ukázala. Ale hľadanie v okolí nebolo úspešné. Až po pár dňoch mi majiteľka poslala fotku toho miesta. Na obrázku bolo presne to, čo som predtým popísala majiteľke. Dokonca aj ten strom, o ktorom som nevedela, či je to vŕba alebo breza, lebo mal taký zvláštny kmeň. Všetky detaily opísané pred pár dňami sedeli úplne presne. Len mačka tam už žiaľ nebola.
Pri ďalšej komunikácii mi mačka ukázala, že prešla cez most ponad potok a dala sa doľava, kde sa skrýva v kríku. Povedala mi tiež, že je zranená. Fotka spomínaného mosta ku mne prišla od majiteľky neskôr, ale mačku tam nenašla.
Keď som ju potom kontaktovala ešte raz, vedela som, že je neskoro. Hneď som pochopila, že to cica neprežila. Povedala mi len, že už idem neskoro, a že nechce, aby ju jej majiteľka našla, lebo jej to bude ľúto…
Ľúto to bolo aj mne, a stále je… Bolo to moje prvé hľadanie strateného zvieraťa na diaľku a veľmi ma mrzí, že som jej nemohla pomôcť viac. Že som nemohla urobiť viac, len popísať miesto, kde sa zviera nachádza a poprosiť ho, aby tam aj zostalo a počkalo, kým ju tam nájdu a odvedú domov. A potom len dúfať, že to pomôže a mačka sa vráti k majiteľke. Tento raz som im teda nepomohla, napriek tomu, že som sa snažila a veľmi chcela…
Ale taký je život, človek môže urobiť len toľko, koľko sám zvládne, a koľko je v danej situácii možné. 🙁
Obrázok: Uriel Soberanes (Unsplash)