Dúfam, že týmto príspevkom nikoho nepobúrim… Nie každý totiž v reinkarnáciu verí. Ale podľa mňa patrí reinkarnácia ku kolobehu života. Sama som sa o tom presvedčila a zažila som niečo úžasné.
Aby som Vám to mohla podať celé, musím začať na začiatku…
Pred 10 rokmi sme dali domov šteniatku, ktoré niekto vyhodil. Ja som bola vtedy na praxi v zahraničí, takmer 800km od domova, keď som na Facebooku videla spolužiačkin inzerát, že hľadá domov pre opustené šteniatko. Tesne pred odchodom na prax musel môj ujo dať utratiť svojho staručkého psíka, a tak som vedela, že u neho je miesto pre nového psa nie len na dvore, ale aj po ujovom boku. Na diaľku som zorganizovala transport a kamarátka ujovi šteniatko priviezla. Havka sme pomenovali Harry. Bol to riadny výmyselník. Za každú cenu musel nájsť alebo urobiť hoci len malinkú skulinku v plote, kadiaľ utekal z dvora. Stačila len chvíľka nepozornosti a bol fuč… Potulky po okolí boli pre neho veľkým dobrodružstvom a výzvou, ktorá sa mu nakoniec stala osudnou. Asi po roku u nás nám ho zrazil sused autom, keď sa vracal z prechádzky. Bolo to veľmi smutné. Dlho som sa z toho nevedela spamätať.
Pred dvomi rokmi si moja kolegyňa vzala šteniatko z vrhu, ktorý sa narodil sučke, vyhodenej na ulici. Šteniatka sa narodili v deň narodenín môjho brata. V tento deň má narodeniny aj kolegyňa, ktorá si šteniatko vzala. Hneď prvý víkend sa malý Orion – tak ho pomenovala, dostal ku mne. Kolegyňa mala víkendovú službu a ja som mala voľnú sobotu, takže som jej šteniatko strážila. Vtedy som o tom ešte nevedela… Zhoda v dátumoch narodenia sa mi zdala len milou náhodou. Nevidela som v tom nič viac. Až postupne, ako som trávila s Orionom viac času, keď som ho strážila cez víkendy a niekedy aj počas pracovnej doby. Ako rástol, videla som podobnosť s Harrym stále viac a viac. No nechcela som tomu veriť. Veď psi, najmä orieškovia ako Harry a Orion, sa na seba podobajú často. Dlhé nohy, chudé telo, strapatá srsť… Ale tie oči… Hovorí sa, že oči sú oknom do duše. A v tomto prípade to platilo doslovne. Naozaj som v Orionovych očiach videla Harryho.
Po absolvovaní kurzu telepatickej komunikácie som sa dlho nevedela odhodlať opýtať sa na to priamo Oriona. Až neskôr, keď som z práce odišla, a tým prerušila pravidelný kontakt s Orionom, som našla odvahu a opýtala som sa ho na to.
Jeho odpoveď: „Ty si to vedela hneď!“ ma už ani neprekvapila. Len mi to potvrdilo to, čo som kdesi v srdci a hĺbke duše už dávno vedela. Aj keď som si to nechcela priznať…
Verím, že kým môj čas tu na Zemi uplynie, stretnem sa znovu aj s ostatnými členmi mojej svorky, ktorí odišli za dúhový most.