Dlho som uvažovala, či sem tento príspevok dám, alebo nie. Je to totiž smutný príbeh.
Stalo sa to ešte v januári. Moja kamarátka u nej na chate nechtiac pri odchode zamkla v dome mačku od susedov, ktorá k nej chodila vždy, keď bola kamarátka na chate. Cica jej robila spoločnosť a kamarátka ju kŕmila dobrotami. Ani netušila ako sa mačka dostala do domu, keď odchádzala. Najhoršie je, že na chatu sa vrátila až po dvoch mesiacoch. Jej syn tam však prišiel o deň skôr a našiel v dome už len mŕtve telo na deke na gauči. Kamarátka si to veľmi vyčítala a poprosila ma, aby som sa s mačkou spojila a vysvetlila jej, ako veľmi ju to mrzí. Aj mne to bolo veľmi ľúto, no keď som s Cicou naviazala kontakt, povedala mi, aby sme si to nevyčítali, lebo sa sama tak rozhodla. Chcela odísť z tohto sveta a nechcela skončiť ako potrava pre iné zvieratá. Sama naschvál nepozorovane vošla do domu, vedela, že tam bude mať pokoj. Vraj vôbec netrpela a bolo to rýchle. Muselo to tak byť, lebo ona to tak chcela.
Keď som tento odkaz tlmočila kamarátke, uvedomila si, že v dome nebolo nič doškriabané, nič roztrhané či poškodené, ani žiadne veci pozhadzované zo stola, nič zničené. Keby tam bola mačka, celý život zvyknutá žiť vonku, zatvorená proti jej vôli a dlhšiu dobu bez jedla a vody, určite by vnútri narobila poriadnu paseku pri snahe, dostať sa von…
Verím tomu, že Cica mala svoje dôvody, a ako sama povedala, muselo to tak byť.
Foto ilustračné. Zdroj: Internet.