Priatelia, aj dnes sa s vami podelím o moju skúsenosť.
Pred časom mi napísala jedna veľmi milá pani, ktorej náhle a nečakane zahynul mladučký psík.
Keď som ho kontaktovala, vysvetlil nám, čo sa vlastne stalo. Jeho zdravotný problém trval už dlhšie ale nechcel, aby sa to vedelo, lebo by si spolu neužili ich spoločný čas naplno. Havko bol také malé tešidlo, klbko šťastia plné života. Ale mal choré srdiečko. Vrodená vada o ktorej nikto nevedel a ani len podozrenie sa neukázalo skôr. Nemal vôbec žiadne príznaky.
Psík nám tiež povedal, že sa vráti asi o 3 mesiace. Príde z chovateľskej stanice z výhodu a podľa dátumu a keď ho zbadajú, bude všetkým jasné, že je to on.
Po troch mesiacoch sa mi pani ozvala znovu. Našla inzerát s ponukou šteniatka rovnakej rasy. Chovateľská stanica bola vzdialená 1200km východne mierne na sever od miesta jej bydliska. A dátum tiež niečo našepkával.
Takže sa rodinka vybrala na dlhú cestu a keď prišli na miesto… NIČ. Ale že vážne vôbec nič. Nespoznali si ho a ani on sa nijako výrazne neprejavil. Navyše tie šteniatka boli dve.
Viem si predstaviť, že to nebolo ľahké, keď cestujete 1200 km tam, tešíte sa, ste plní očakávania a radosti a zrazu BUM. Šok. Veď toto nie je náš psík, vyzerá inak, nepozná nás. A navyše sú dvaja a čo ak zoberieme toho nesprávneho.
Sklamaná rodina sa teda vrátila domov bez psíka.
Ono je jasné, že zvieratko vyzerá inak, správa sa inak. V novom tele nemá všetky tie spoločné zážitky ani spomienky. Ani žiadne fanfáry, ovácie, anjelské zvonenie či iné filmové efekty sa pri tom nekonajú. Nerozostúpia sa mraky a neosvetlí ho slnečný lúč, že toto je on. Tiež sa nemusí natešene rozbehnúť a vítať svoju rodinu, ktorú vlastne nepozná. Veď ich týmito očami ešte nikdy nevidel. Pre zvieratko sú to zatiaľ cudzí ľudia.
V tej chvíli treba nechať pôsobiť energiu a vnímať srdcom. Nerozmýšľať, neanalyzovať, neporovnávať, neodvodzovať, nekalkulovať, vypnúť hlavu, vypnúť pochybnosti, strach a obavy… Len to nechať plynúť a veriť… Veriť že je všetko presne tak, ako to má byť a chybný krok nie je možné urobiť. Veriť tomu, že keď si vyberiem srdcom, vždy si vyberiem správne a nemôžem sa pomýliť.
Mne je veľmi ľúto, že to nedopadlo podľa predstáv a psík sa nevrátil domov. Ale zrejme aj toto malo byť presne takto. Psík odkázal, že sa aj tak vráti a nájde si inú cestu. Zariadi to tak, aby bolo každému úplne jasné, že je to naozaj on.
DODATOK:
Práve som nahrala článok aj na Facebook a Instagram, a keď som k nemu chcela pridať hudbu, navrhlo mi toto: Zwette – Go solo! Až v kostiach ma zamrazilo z toho textu. Veď je to ďalší odkaz:
Hovoria, že je otázkou času,
tisíc dní a Slnko nebude svietiť,
predtým, než sa vrátim k tebe.
Som šťastný, nič ma zastaví.
Idem si svojou cestou domov
Idem si svojou cestou.
Celý text pesničky aj s pesničkou nájdete tu: https://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/rosenthal-tom/go-solo-662118
Toto človek nevymyslí, toto je život… energia… vesmír… Ani technika nie je tak vyspelá, aby mi k slovenskému práve zverejnenému odkazu na čerstvo dopísaný článok hodila tak trefnú pesničku v angličtine.
Držím prsty malému bojovníkovi, aby sa vrátil domov, ku svojej rodine. A tento raz ako vraví, príde Sólo!
Ilustračný obrázok, autor: FLOUFFY na Unsplash