Nedávno ma kontaktovala jedna milá pani, ktorá si robila starosti o svoju kobylku. Stále mala problémy s nohami. Na jednej si pred časom spôsobila otvorenú ranu a počas poslednej vychádzky sa zranila na ďalšej. Majiteľka ju nemala veľmi dlho, no za ten čas by sa mala bez problémov stihnúť udomácniť a zvyknúť si na nové prostredie.
Zranenia a problémy s končatinami často poukazujú na problémy so zázemím. Akoby chýbala pevná pôda pod nohami.
Telesný sken ukázal najväčšiu bolesť v tej čerstvo zranenej nohe až do tej miery, že staršie zranenie ani nevnímala.
Kobylka mi ukázala jeden svoj dávnejší veľmi nepríjemný zážitok. Stála uviazaná medzi dvomi stĺpmi a nejaký chlap ju mlátil bičom všade, kam trafil. Strašne jej nadával a povedal jej, že skončí na bitúnku a pôjde do klobás. Po tomto som musela na chvíľu spojenie prerušiť, aby som sa vyplakala. Bola som otrasená, nečakala som takú intenzitu. Ten obrovský strach a neistotu, ktorú v sebe celý čas niesla ma šokoval.
Následne som kobylke vysvetlila, že to sa teda určite nestane, a že jej nič také nehrozí. Už ju nebude nikto bezhlavo mlátiť a vybíjať si na nej zlosť a vlastnú frustráciu.
Verím, že komunikácia pomohla. Duševnú traumu sme spoločnými silami spracovali a uvoľnili tak zablokovanú energiu. Čas zahojí všetky rany a kobylka si môže užívať krásny život s novou, skutočnou rodinou, pre ktorú bude navždy vzácnym darom a nie len komoditou na trhu – športovom ani mäsovom…
Držím prsty a moc ďakujem za dôveru!
Ilustračné foto: Anastasiia Krutota / Unsplash