Priatelia, dnes sa s vami podelím o úplne najčerstvejšiu skúsenosť.
Dnes ráno mi napísala kamarátka, že nemôže nájsť svojho vonku žijúceho kocúra. V noci sa pred domom s hlasným vreskotom bili mačky a odvtedy ho niet. Čo ak sa mu niečo stalo? Je zranený? Kam utiekol?
Tak som najprv kamarátku ukľudňovala a zakázala som jej panikáriť, lebo to v tej chvíli neprospeje vôbec nikomu. Ja viem, ľahko sa to vraví, ale keď ide o moje vlastné zvieratá, som úplne rovnaká. Aj ja strácam hlavu aj súdnosť a rozum sa stiahne kamsi do nižších poschodí, priam do prízemia až suterénu.
Takže som sa hneď s kocúrom spojila. Na zavolanie prišiel okamžite a sálal z neho úplný „kľud Angličana“, život gombička, salám a párky… 😄
Povedal mi, že sa v noci zľakol, tak sa bežal ukryť a nevie, či má ísť domov alebo tam, kde kamarátka teraz prenocovala (v susedstve, o pár domov ďalej). A tiež mi povedal, že ho bolí noha, ale na obed bude doma.
Vedela som, že je v poriadku. Jeho odkaz som odkomunikovala kamarátke. Asi ju to trochu ukľudnilo, ale nie dosť na to, aby si prestala robiť starosti.
Keď sa vrátila na obed z práce domov, poslala mi jedno milé video so správou: „Našla som ho doma a naozaj je celý ubolený, packu drží zdvihnutú vo vzduchu.“ Hneď ho ošetrila a kocúr celé poobedie spokojne prevrnel / prechrnel na terase a v záhrade. 🥰 A večer si bol s kamoškou zabehať v parku 😆
Kiež by každá komunikácia a hľadanie strateného zvieratka dopadla takto dobre. Ale nie vždy je to jednoduché, málokedy rýchle a len zriedka aj úspešné. Ale o tom už som písala a určite ešte napíšem.
Obrázok: Talking Animal Souls s láskavým dovolením autorky