Alebo: Malá tvrdohlavá beštia = pudlík
Priatelia, dnes sa s vami podelím o moju veľmi peknú a poučnú skúsenosť.
Pred pár mesiacmi ma kontaktovala jedna dosť naštvaná mamina asi 7 ročnej dcérky. Doma majú pudlíčku a spolužitie s ňou bol hotový horor.
Sučka bola na dcéru vyslovene agresívna. Chvíľu sa vedela aj pohrať, ale viackrát sa stalo, že slečnu uhryzla až do krvi. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že slečna musela brať antibiotiká, lebo mamine zatajila, že ju sučka pohryzla. Len aby sa mamina nenaštvala a nedala pudlicu preč. Malá psia beštia bola dokonca voči mladej slečne teritoriálna a vadilo jej, keď si k nej napríklad prišla sadnúť na gauč.
Mne bolo hneď jasné, že niekde došlo k chybe, toto si pes jednoducho nesmie dovoliť. Možno to boli nejasnosti alebo nedôslednosti vo výchove. Pes nemal jasne stanovené alebo pochopené hranice.
Stať sa to mohlo (ale nevravím že sa to naozaj presne takto stalo) úplne jednoducho, napríklad ak pes zavrčal, keď sa cítil ohrozený, alebo mu bolo niečo nepríjemné, a bol za to okríknutý… Pes si to vysvetlil po svojom, prestal dávať výhražné signály a potom už nemal inú možnosť, len rovno cvaknúť. A ak potom ešte našiel miniatúrnu skulinku v pravidlách, pohroma bola na svete.
Nie je na mne zisťovať, kde sa stala chyba, či a čo sa zanedbalo, alebo čo pes nesprávne pochopil. Určite nič majiteľom nevyčítam ani nezazlievam. Je to skvelá rodina, ktorá by pre svoje deti aj svoje zvery urobila prvé aj posledné.
Jednoducho niekde niečo zlyhalo pri vzájomnej komunikácii a začalo to škrípať a prerástlo do problému. To sa stáva. Ale teraz bolo treba zjednať nápravu a zachrániť, čo sa dá. Často je to neľahká úloha, môže to trvať veľmi dlho a dokonca sa môže stať, že sa to už napraviť nikdy nepodarí.
Ale skúsiť sme to museli. Tak sme nastavili – v porovnaní s tým čo bolo dovtedy – dosť prísne ale jasné pravidlá pre všetkých zúčastnených:
- pes musí mať svoje miesto, najlepšie tiché, kryté, kam si môže zaliezť, keď je toho na neho veľa, alebo ak sa bojí a nebude tam rušený- absolútny zákaz vstupu pre deti, a tiež ho tam možno poslať po hre na ukľudnenie
- žiadny nevyžiadaný kontakt: neloziť za psom, nerušiť ho keď spí, nenaťahovať, nebrať na ruky, už vôbec nie z nenazdania, nehladkať odzadu, netýčiť sa nad ním a nemávať rukami nad hlavou alebo nad telom, neobmedzovať, nedržať nasilu, neobjímať. Hlavne objatie psi berú zväzujúco, stiesňujúco. (To sa ale samozrejme netýka fixácie u veterinára).
- keď si psík príde vypýtať pohladkanie: pohladkať, pomaznať, pomojkať ale len chvíľu a potom znovu nechať na pokoji alebo rovno poslať na miesto.
- tréning v poslušnosti: trénovať povely za pamlsok. Ale nie dlho, párkrát dať povel, pochváliť, odmeniť a znovu poslať na miesto
- iniciovať kontakt: psa privolať k sebe, chvíľu sa pohrať, ale nikdy nie rozbesniť a vydráždiť!
- kŕmenie len dospelou osobou ráno/večer, aby pes vedel, kto je doma šéf
A hádajte čo? Pomohlo!
Už je to pár mesiacov a situácia sa naozaj zlepšila.
Pudlíčka je spokojnejšia, aj rodinka pokojnejšia (asi aj opačne: pudlíčka pokojnejšia a rodinka spokojnejšia) a všetci sme šťastní, že sa podarilo zjednať nápravu a pes nemusí preč z domu.
Držím prsty, nech takto nastavené pravidlá fungujú aj naďalej a doma je to v pohode aj s malou tvrdohlavou kučeravou beštiou
************************
Ak máte podobné problémy, alebo sa potrebujete poradiť, neváhajte ma kontaktovať. Pozriem sa na zúbok (aj do duše) aj vášmu zvieratku.
************************
Ilustračný obrázok: Tuomas Härkönen na Unsplash