Priatelia, dnes sa s vami podelím o jeden prekrásny zážitok z tej smutnejšej časti telepatickej komunikácie – sprevádzanie umieraním.
Odchod milovaného zvieratka veľmi bolí. Dokonca často ešte viac, než odchod príbuzného človeka. Je to pochopiteľné, pretože je to naozaj veľká strata. Náš pes je náš priateľ, spoločník, dôverník, terapeut, učiteľ a ešte oveľa viac… Vzťah aký máme so svojim psom s človekom nenájdeme…
Často ma kontaktujú ľudia, ktorým odchádza alebo už odišiel ich verný priateľ. Ich otázky sa veľmi často opakujú. Písala som o tom tu:
Tento raz ma kontaktovala pani po odchode jej milovaného psíka. Videla odkazy od neho, ktoré jej posielal. Ale chcela vedieť, ako vnímal svoj odchod z tohto sveta. Kde je teraz? Vidí svoju rodinu z druhej strany?
S láskavým dovolením majiteľky sem zdieľam jeho prekrásny odkaz:
„Som voľný a slobodný. Nič ma nebolí. Bolo to O.K. Nebolelo to, len mi je moc ľúto, že sú všetci smutní. Nech sa radujú z toho, čo sme spolu zažili!“
„Som všade a nikde, som tu aj tam. Som v srdciach mojich milovaných a som láska nekonečná. Kde to je nie je podstatné, hlavné je, že ma stále cítia a vnímajú. V ich srdciach zostanem už navždy. Nezostanú sami dlho. Za všetko im úprimne ďakujem.“
Ďakujem za možnosť komunikovať s touto nádhernou dušičkou a tiež za dôveru a láskavé dovolenie zverejniť článok s týmto krásnym odkazom.
Ilustračný obrázok: Anjajuli / Getty images zo stránky goodhousekeeping.com