Priatelia, dnes sa s vami podelím o jednu z posledných komunikácii.
Kontaktovala ma jedna pani, že jej zmizol z dvora mladý kocúrik a večer sa nevrátil domov. Mala o neho veľký strach, bála sa, aby sa mu niečo zlé nestalo.
Keď som kocúrikovi „zavolala“, ukázal mi, že je na strome a bojí sa zliezť dolu, lebo je tam veľký pes. Povedal, že to nie je ďaleko od domu, dokonca zo stromu vidí na strechu domov, a je tam veľká záhrada s bielym plotom.
Po tejto informácii sa ho pani hneď vybrala hľadať, ale bolo to v noci a nenašla ho. Až na druhý deň ho našla vystrašeného u susedov, ktorí mali veľkého psa, biely plot a veľkú záhradu s veľkým stromom. Pani susedu poprosila, aby psa na chvíľu zavrela a kocúr sa s hlasným mraučaním vráti domov.
Na to ma pani poprosila, aby som zistila, kde je jej druhý kocúr. Od neho som dostala informáciu, že pri jazierku pozoruje farebné rybky, takže pani hneď vedela, že je na farme u nich v dedine. Povedal, že sa vráti domov, keď ho to prestane baviť a tak aj urobil. Po týždni prišiel domov, ako by sa nič nestalo. Mačky a ich nezávislosť, sloboda a samostatnosť ma nikdy neprestanú fascinovať.
Som rada, že som mohla pomôcť, aby sa kocúr vrátil celý, živý a zdravý domov a druhý potom tiež. No nie každé hľadanie mačky má šťastný koniec. O tých smutných príbehoch sem radšej nepíšem, ale je ich naozaj veľa. Len málo stratených mačiek sa nakoniec vráti domov.
Obrázok: Grace Brauteseth na Unsplash